Kostol všetkých svätých

 

Pôvodný kostol na Nižnej Šuňave

Podobne ako v Lučivnej, aj v Nižnej Šuňave sa spomína kostol v roku 1398, ktorý bol zasvätený svätým apoštolom Šimonovi a Júdovi. Rok jeho postavenia nie je známy.

Tento kostol na jar v r. 1433 husiti zbúrali do základov. Vtedy vtrhli cez Poľsko na Slovensko údolím rieky Dunajec, dokončili úplné zničenie Červeného Kláštora, ktorý už predtým (pred dvomi rokmi) prepadli, vyrabovali a spálili všetky obce v Spišskej Magure, dobyli opevnený Kežmarok, zničili farský kostol sv. Kríža a kostol sv. Alžbety, spustošili aj iné spišské obce a ich kostoly. Zničili kláštor Rehoľných kanonikov strážcov sv. Hrobu Jeruzalemského v Lendaku, kláštor kartuziánov na Kláštorisku, kláštor antonítov v Dravciach, kláštor cisterciánov v Spišskom Štvrtku a kláštor benediktínov v Štôle. Potom pokračovali vo svojom pustošení cez Liptov ďalej na západ.

Vtedy so sebou odvliekli aj spišského prepošta Juraja III. (1419 – 1433), ktorý pochádzal z Kežmarku a tam sa pred husitmi utiahol. Reťazami ho spútali, odvliekli ho do Prahy, kde po veľkých útrapách a mučeniach zomrel.

Keď v r. 1431 prvý raz prepadli Červený kláštor, mníchov, ktorých tam našli, najprv mučili a potom kruto povraždili. Vtedajšieho staručkého kartuziánskeho priora Michala odvliekli so sebou, vracajúc sa späť cez Poľsko. V ich rukách zahynul.

Vtedy tiež zničili aj Spišskú Teplicu a zaiste aj Lučivnú, ktorá bola na hlavnej ceste, potom Nižnú Šuňavu, Vyšnú a ďalšie obce na Liptove.

Ťažko je zistiť, či bol pôvodný kostol na Nižnej Šuňave drevený alebo murovaný, keď ho natoľko zničili, že sa už nedal opraviť. Faktom je, že od toho času veriaci v Nižnej Šuňave ostali bez kostola a museli na služby Božie dochádzať do Lučivnej a do Vyšnej Šuňavy.

Uhorský kráľ Leopold I. (1658 – 1705) daroval štiavnický kláštor aj s majetkami v roku 1689 vtedajšiemu ostrihomskému arcibiskupovi Jurajovi Szécsényimu, ktorý mu dal na vojnu proti Turkom 60000 zl.

Arcibiskup Juraj Széncsényi testamentárne poručil štiavnický kláštor s jeho majetkami jezuitskému kolégiu v Jágri, ktoré založil r. 1689 pre výchovu mládeže a pre misionársku činnosť medzi inovercami.

Po jeho smrti (+ 1698 v 103. roku svojho života) jágerskí jezuiti prevzali majetok štiavnického kláštora do svojich rúk a započali misionársku činnosť v okolí. Im môže Šuňava ďakovať za svoj návrat ku katolíckej viere.

 

Nový kostol v Nižnej Šuňave

Jezuiti v r. 1765 postavili v Nižnej Šuňave nový, pekný barokový kostol, ktorý dodnes stojí. Zasvätili ho úcte Všetkých svätých, kým pôvodný kostol bol zasvätený sv. Šimonovi a Júdovi, ako to už bolo spomenuté.

Takto Nižná Šuňava po 332 rokoch dostala znovu svoj vlastný kostol.

Nad vchodom dnešného kostola je tento chronostikon: „Deo Reginaeque Sanctorum Societas Jesu Agriensis in Sunava Inferiore struxit ex voto.“ („Bohu a Kráľovnej svätých zo sľubu postavila Jágerská spoločnosť Ježišova v Nižnej Šuňave.“)

Celé zariadenie kostola je jednotné – barokové.

Má tri oltáre:

·         hlavný – zasvätený Všetkým svätým (obraz na plátne maľovaný),

·         bočný  – zasvätený Panne Márii (obraz na plátne maľovaný),

·         bočný – zasvätený sv. Štefanovi (obraz na plátne maľovaný).

Po oboch stranách všetkých oltárov sú plastiky svätých. Na vnútornej strane klenby chóru je nápis: „Tibi sacrificamus hostiam laudis.“ – „Tebe prinášame obetu chvály.“

 

Obrazy v predsieni kostola

V novopribudovanej predsieni kostola sú dva väčšie, na plátne maľované obrazy: Srdce Ježišovo a Srdce Panny Márie. Oba sú v pravom rohu dolu signované: „Springer A. pinx. Löcse“.

Maliar Adolf Springer starší sa narodil okolo r. 1820. Maľoval najviac kópie podľa starých majstrov.

 

Zvony

Pre kostol v Nižnej Šuňave dva roky po jeho postavení (1767) zadovážili Jezuiti zvon s nápisom: “In honorem Deti, B. V. Mariae, Reginae, Sanctorum Omnium pro Ecclesia A. Sunyaviensi in Scepusio Collegium Agriense Societatis Jesu curavit A. 1767.“ („Na Božiu česť, Blahoslavenej Panny Márie Kráľovnej všetkých svätých zadovážilo jágerské kolégium Spoločnosti Ježišovej pre kostola nižno-šuňavský na Spiši r. 1767.“)

Zo starého zvona dal uliať druhý zvon vtedajší spišský biskup Ján Révay r. 1794 a venoval ho tunajšiemu kostolu s nápisom: „Joannes Episcopus Scepusiensis C. de Reva F. F. 1794.“ („Ján, spišský biskup, gróf de Réva, nechal uliať v r. 1794.“)