pozadie_o farnosti

Cirkevné dejiny a história farnosti Šuňava

Šuňava je tradičná katolícka obec, napriek tomu, že kronika Nižnej Šuňavy uvádza, že Šuňavčania sa stali evanjelikmi pod vplyvom Gabriela Bethlena (1580 – 1629) od roku 1618. Katolícke vierovyznanie prinavrátili do Šuňavy jezuiti. V roku 1765 postavili na mieste malého kostolíka rímskokatolícky kostol.

Kostol Všetkých svätých Kostol sv. Mikuláša
ministranti

Spoločenstvá vo farnosti

Kde sú dvaja, alebo traja zhromaždení v mojom mene…
Katolícka jednota Slovenska
effatha
Spevokol Effatha
spevokol_na_chore
Spevokol na chóre
ministranti2
Miništranti
knazi3

Kňazi vo farnosti

Mgr. Jozef Gužiak

Narodený: 26. 10. 1978;  Vysvätený: 14. 6. 2003

 

História pôsobenia

  • 2003 - 2004 : Dolný Kubín - kaplán
  • 2004 - 2007 : Spišské Podhradie - kaplán
  • 2007 - 2010 : Lokca - kaplán
  • 2010 - 2012 : Svit - kaplán
  • od 12. 7. 2012: Šuňava - správca farnosti

 

 

Lorem Ipsum je fiktívny text, používaný pri návrhu tlačovín a typografie. Lorem Ipsum je štandardným výplňovým textom už od 16. storočia, keď neznámy tlačiar zobral sadzobnicu plnú tlačových znakov a pomiešal ich, aby tak vytvoril vzorkovú knihu. Prežil nielen päť storočí, ale aj skok do elektronickej sadzby, a pritom zostal v podstate nezmenený. Spopularizovaný bol v 60-tych rokoch 20.storočia, vydaním hárkov Letraset, ktoré obsahovali pasáže Lorem Ipsum, a neskôr aj publikačným softvérom ako Aldus PageMaker, ktorý obsahoval verzie Lorem Ipsum.

 

 

 

  • 1880 – 1883 – Ondrej Maťašovský
  • 1883 – 1887 – Vojtech Oravec
  • 1887 – 1909 – Jozef Handlovič
  • 1909 – 1924 – Ján Hanuška
  • 1924 – 1939 – Jozef Argay
  • 1939 – Štefan Kubičár – narodil sa 30. 12. 1913 v Letanovciach. Vysvätený bol 29. 6. 1939 a hneď ho poslali na Šuňavu. Ešte toho roku však odišiel za kaplána do Veličnej.
  • 1939 – 1940 – Štefan Zvada
  • 1940 – 1943 – Alexander Očkaják
  • 1943 – 1944 – Anton Ďurka
  • 1945 – 1950 – František Martinka – prenasledovaný, trpel za vieru a bol väznený.
  • 1950 – Anton Tholt
  • 1950 – 1967 – Gejza Findura, pochovaný v Šuňave
  • 1967 – 1985 – Jozef Kožár, pochovaný v Šuňave
  • 1986 – 2012 – Stanislav Kaník
prijimanie2

Sviatosti a sväteniny

Sviatosti sú viditeľné znaky neviditeľnej božej milosti.

  • Žiadatelia sviatosti krstu sa dohodnú na termíne krstnej náuky a krstu aspoň týždeň dopredu.
  • Krstnej náuky sa zúčastnia rodičia a krstní rodičia krstenca.
  • Rodičia kvôli presným informáciám prinesú na krstnú náuku Rodný list dieťaťa.
  • Rodičia, ktorí žijú ako manželia, ale nimi nie sú, a niet cirkevnej prekážky preto, aby manželstvo uzavreli, môžu žiadať krst, až keď prejavia vôľu zrieknuť sa hriešneho života a uzavrieť manželstvo. V opačnom prípade by pri krstnom obrade, kde sa kladie otázka: „Zriekate sa zlého ducha? Aj všetkých jeho skutkov?“ vedome klamali, čo je v takej chvíli absolútne neprípustné.
  • Krstní rodičia na krstnú náuku prinesú svedectvo o krste z miesta, kde boli pokrstení.
  • Krstným rodičom môže byť len ten, kto:
    •  zavŕšil 16. rok života;
    •  je kresťan katolík, prijal sviatosť birmovania a Eucharistie;
    •  vedie život primeraný viere a úlohe, ktorú má plniť;
    •  ak žije v intímnom spoločenstve s inou osobou, prijal sviatostné manželstvo;
    •  nie je postihnutý žiadnym cirkevným trestom – exkomunikácia, interdikt…
  • Pokrstený, ktorý patrí do inej cirkvi (evanjelická, pravoslávna…), môže byť len svedkom krstu.

Sviatosť krstu sa v našej farnosti vysluhuje po dohode na termíne pri nedeľnej svätej omši. Mimo svätej omše sa krst vysluhuje len v prípadoch, ktoré odporúčajú liturgické predpisy, pastoračná prax, alebo iná vážna okolnosť.

  • Ku sviatosti zmierenia smie pristúpiť iba ten,
    • kto úprimne ľutuje svoje hriechy a má v duši jasné rozhodnutie pokúsiť sa z celej sily zdržať akéhokoľvek hriechu;
    • kto prijíma katolícke učenie viery a morálky v celej jeho plnosti;
    • kto sa riadne a zodpovedne pripravil a je rozhodnutý vyznať všetky ťažké hriechy, ich počet a okolnosti;
  • Sviatosť zmierenia sa v našej farnosti vysluhuje 30 min. pred večernou svätou omšou a po rannej svätej omši na požiadanie kajúcnika.
  • V prvopiatkovom týždni sa vysluhuje sviatosť zmierenia tak, ako je vyhlásené pri nedeľných bohoslužbách.
  • Sviatosť manželstva smie po rozumnom uvážení a slobodnom rozhodnutí prijať iba slobodný muž a slobodná žena, ktorí neprijali záväzok doživotnej čistoty v rehoľnom inštitúte a neboli ustanovení do posvätných rádov (kňazstvo…).
  • Snúbenci podľa predpisov Druhej diecéznej synody Spišskej diecézy majú nahlásiť svoj úmysel aspoň pol roka pred plánovaným termínom uzavretia manželstva.
  • Na prvé dohodnuté stretnutie si snúbenci prinesú štátnu zápisnicu.
  • Podľa dávneho zvyku sa treba vyhnúť termínom, ktoré zasahujú do adventného alebo pôstneho obdobia.
  • Sviatosť manželstva sa za riadnych okolností vysluhuje v spojení so svätou omšou len ak sú obidvaja snúbenci kresťania katolíci.
  • Pomazanie chorých môže prijať každý veriaci kresťan katolík, ktorý sa pre chorobu alebo starobu ocitá v nebezpečenstve smrti.
  • Mimo nebezpečenstva smrti môže pomazanie chorých prijať raz za rok človek, ktorý v dôsledku veku značne upadol na zdraví.
  • Pomazanie chorých sa neudeľuje tým, ktorí, kým boli pri vedomí, vedome odmietali túto sviatosť alebo akýkoľvek iný prejav nábožnosti (modlitba, čítanie svätého písma, počúvanie svätej omše…).
  • Pomazanie chorých sa neudeľuje tým, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v ťažkom hriechu.

 

  • Sviatosť pomazania chorých sa v našej farnosti vysluhuje po osobnej žiadosti.
  • V prípade vážneho zdravotného stavu sa nesmie váhať s prijatím pomazania chorých: uvedomme si, že sviatosťou pomazania sa nad chorým nevynáša rozsudok smrti, ale prostredníctvom nej sa Boh skláňa k chorému, aby mu pomohol v duchovnom ale aj telesnom súžení!!!
  • Spoločné vysluhovanie pomazania chorých je v našej farnosti raz za rok v pôstnom období a je vopred ohlásené vo farských oznamoch.
  • Pohrebné obrady sa vykonávajú po osobnej dohode s kňazom.
  • Pozostalí so sebou prinesú List o prehliadke mŕtveho potvrdený z matričného úradu miesta, kde zomrelý skonal.
  • Podľa liturgických zvyklostí sa pohrebné obrady spájajú so svätou omšou len v prípade, že zosnulý viedol kresťanský život a snažil sa pristupovať ku sviatostiam (aspoň raz za posledný rok). V inom prípade bude svätá omša za zosnulého slávená po pohrebnom obrade alebo v iný deň.
  • Ku sviatosti zmierenia pred pohrebnými obradmi môžu pozostalí pristúpiť v riadnych časoch, kedy sa v našej farnosti sviatosť zmierenia vysluhuje.
  • Požehnania a posvätenia osôb a predmetov sa v našej farnosti vysluhujú na požiadanie hneď po svätej omši.
  • Posvätenie príbytkov sa tradične koná počas vianočného obdobia alebo po osobnej dohode.
hrf

Hospodárska rada farnosti

to top button