Šuňava je tradičná katolícka obec, napriek tomu, že kronika Nižnej Šuňavy uvádza, že Šuňavčania sa stali evanjelikmi pod vplyvom Gabriela Bethlena (1580 – 1629) od roku 1618. Katolícke vierovyznanie prinavrátili do Šuňavy jezuiti. V roku 1765 postavili na mieste malého kostolíka rímskokatolícky kostol.
Lorem Ipsum je fiktívny text, používaný pri návrhu tlačovín a typografie. Lorem Ipsum je štandardným výplňovým textom už od 16. storočia, keď neznámy tlačiar zobral sadzobnicu plnú tlačových znakov a pomiešal ich, aby tak vytvoril vzorkovú knihu. Prežil nielen päť storočí, ale aj skok do elektronickej sadzby, a pritom zostal v podstate nezmenený. Spopularizovaný bol v 60-tych rokoch 20.storočia, vydaním hárkov Letraset, ktoré obsahovali pasáže Lorem Ipsum, a neskôr aj publikačným softvérom ako Aldus PageMaker, ktorý obsahoval verzie Lorem Ipsum.
1880 – 1883 – Ondrej Maťašovský
1883 – 1887 – Vojtech Oravec
1887 – 1909 – Jozef Handlovič
1909 – 1924 – Ján Hanuška
1924 – 1939 – Jozef Argay
1939 – Štefan Kubičár – narodil sa 30. 12. 1913 v Letanovciach. Vysvätený bol 29. 6. 1939 a hneď ho poslali na Šuňavu. Ešte toho roku však odišiel za kaplána do Veličnej.
1939 – 1940 – Štefan Zvada
1940 – 1943 – Alexander Očkaják
1943 – 1944 – Anton Ďurka
1945 – 1950 – František Martinka – prenasledovaný, trpel za vieru a bol väznený.
1950 – Anton Tholt
1950 – 1967 – Gejza Findura, pochovaný v Šuňave
1967 – 1985 – Jozef Kožár, pochovaný v Šuňave
1986 – 2012 – Stanislav Kaník
Sviatosti a sväteniny
Sviatosti sú viditeľné znaky neviditeľnej božej milosti.
Žiadatelia sviatosti krstu sa dohodnú na termíne krstnej náuky a krstu aspoň týždeň dopredu.
Krstnej náuky sa zúčastnia rodičia a krstní rodičia krstenca.
Rodičia kvôli presným informáciám prinesú na krstnú náuku Rodný list dieťaťa.
Rodičia, ktorí žijú ako manželia, ale nimi nie sú, a niet cirkevnej prekážky preto, aby manželstvo uzavreli, môžu žiadať krst, až keď prejavia vôľu zrieknuť sa hriešneho života a uzavrieť manželstvo. V opačnom prípade by pri krstnom obrade, kde sa kladie otázka: „Zriekate sa zlého ducha? Aj všetkých jeho skutkov?“ vedome klamali, čo je v takej chvíli absolútne neprípustné.
Krstní rodičia na krstnú náuku prinesú svedectvo o krste z miesta, kde boli pokrstení.
Krstným rodičom môže byť len ten, kto:
zavŕšil 16. rok života;
je kresťan katolík, prijal sviatosť birmovania a Eucharistie;
vedie život primeraný viere a úlohe, ktorú má plniť;
ak žije v intímnom spoločenstve s inou osobou, prijal sviatostné manželstvo;
nie je postihnutý žiadnym cirkevným trestom – exkomunikácia, interdikt…
Pokrstený, ktorý patrí do inej cirkvi (evanjelická, pravoslávna…), môže byť len svedkom krstu.
Sviatosť krstu sa v našej farnosti vysluhuje po dohode na termíne pri nedeľnej svätej omši. Mimo svätej omše sa krst vysluhuje len v prípadoch, ktoré odporúčajú liturgické predpisy, pastoračná prax, alebo iná vážna okolnosť.
Sviatosť manželstva smie po rozumnom uvážení a slobodnom rozhodnutí prijať iba slobodný muž a slobodná žena, ktorí neprijali záväzok doživotnej čistoty v rehoľnom inštitúte a neboli ustanovení do posvätných rádov (kňazstvo…).
Snúbenci podľa predpisov Druhej diecéznej synody Spišskej diecézy majú nahlásiť svoj úmysel aspoň pol roka pred plánovaným termínom uzavretia manželstva.
Na prvé dohodnuté stretnutie si snúbenci prinesú štátnu zápisnicu.
Podľa dávneho zvyku sa treba vyhnúť termínom, ktoré zasahujú do adventného alebo pôstneho obdobia.
Sviatosť manželstva sa za riadnych okolností vysluhuje v spojení so svätou omšou len ak sú obidvaja snúbenci kresťania katolíci.
Pomazanie chorých môže prijať každý veriaci kresťan katolík, ktorý sa pre chorobu alebo starobu ocitá v nebezpečenstve smrti.
Mimo nebezpečenstva smrti môže pomazanie chorých prijať raz za rok človek, ktorý v dôsledku veku značne upadol na zdraví.
Pomazanie chorých sa neudeľuje tým, ktorí, kým boli pri vedomí, vedome odmietali túto sviatosť alebo akýkoľvek iný prejav nábožnosti (modlitba, čítanie svätého písma, počúvanie svätej omše…).
Pomazanie chorých sa neudeľuje tým, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v ťažkom hriechu.
Sviatosť pomazania chorých sa v našej farnosti vysluhuje po osobnej žiadosti.
V prípade vážneho zdravotného stavu sa nesmie váhať s prijatím pomazania chorých: uvedomme si, že sviatosťou pomazania sa nad chorým nevynáša rozsudok smrti, ale prostredníctvom nej sa Boh skláňa k chorému, aby mu pomohol v duchovnom ale aj telesnom súžení!!!
Spoločné vysluhovanie pomazania chorých je v našej farnosti raz za rok v pôstnom období a je vopred ohlásené vo farských oznamoch.
Pohrebné obrady sa vykonávajú po osobnej dohode s kňazom.
Pozostalí so sebou prinesú List o prehliadke mŕtveho potvrdený z matričného úradu miesta, kde zomrelý skonal.
Podľa liturgických zvyklostí sa pohrebné obrady spájajú so svätou omšou len v prípade, že zosnulý viedol kresťanský život a snažil sa pristupovať ku sviatostiam (aspoň raz za posledný rok). V inom prípade bude svätá omša za zosnulého slávená po pohrebnom obrade alebo v iný deň.
Ku sviatosti zmierenia pred pohrebnými obradmi môžu pozostalí pristúpiť v riadnych časoch, kedy sa v našej farnosti sviatosť zmierenia vysluhuje.
